Varšava
19. apríla (TASR) - Povstanie vo varšavskom gete vošlo do dejín ako
prvý a jeden z najväčších prejavov židovského ozbrojeného odporu počas
druhej svetovej vojny. Od jeho vypuknutia uplynie v stredu 19. apríla 80
rokov.
Pred druhou svetovou vojnou mal Varšava 375.000 židovských obyvateľov a
po New Yorku bola druhým najväčším židovským centrom na svete. Židia
tvorili v poľskej metropole viac ako 29 percent obyvateľstva. Varšava
28. septembra 1939, štyri týždne po prepadnutí Poľska nacistickým
Nemeckom, kapitulovala.
V najvýznamnejší sviatok židovského kalendára, na Deň zmierenia (Jom
Kipur), boli varšavskí Židia 12. októbra 1940 informovaní o zriadení
geta. Počas dvoch týždňov sa na sever mesta, do centra bývalej židovskej
štvrti, museli presťahovať všetci Židia.
Od okolitého sveta bolo geto oddelené trojmetrovým múrom zakončeným
ostnatým drôtom. jeho prekročenie sa trestalo smrťou. Na ploche, ktorá
zaberala len 2,4 percenta rozlohy mesta sa tiesnili všetci varšavskí
Židia. Za múrmi geta živorilo v neľudských podmienkach viac ako 450.000
ľudí bez práce a bez majetku. V jednej izbe sa v priemere tiesnilo až
sedem ľudí.
Deportácie do vyhladzovacích táborov, najmä do Treblinky, sa začali 22.
júla 1942. Spočiatku sa Židia transportom nebránili. Domnievali sa, že
ich odvážajú do pracovných táborov. Mnohí sa prihlásili dobrovoľne, lebo
nacisti každému odchádzajúcemu sľubovali na cestu tri bochníky chleba a
jeden kilogram marmelády.
Prakticky hneď po začiatku deportácií vytvorilo niekoľko odbojových
skupín v gete spoločnú ilegálnu odbojovú organizáciu Židovská bojová
organizácia (Židowska Organizacja Bojowa). Snažila sa informovať
ostatných obyvateľov geta o tragickom osude deportovaných, zhromažďovala
zbrane a pripravovala sa na ozbrojený odpor. Prvým veliteľom
organizácie sa stal Mordechaj Anielewicz a k prvej ozbrojenej zrážke s
nacistami došlo 18. januára 1943.
Samotné povstanie vo varšavskom gete sa začalo v skorých ranných
hodinách 19. apríla 1943, v prvý deň židovského sviatku Pesach, kedy
nacistické jednotky vpochodovali do geta s cieľom zlikvidovať ho. Ríšsky
minister vnútra a organizátor hromadného vyvražďovania Židov Heinrich
Himmler hovoril o tom, že likvidáciu geta venuje Hitlerovi ako darček k
jeho 54. narodeninám, ktoré mal na nasledujúci deň.
Plán nevyšiel - nacisti narazili na tvrdý odpor. A hoci povstanie bolo
vopred odsúdené na neúspech, Židia si zvolili radšej smrť v boji ako v
plynových komorách.
Obyvatelia geta vzdorovali obrovskej presile 28 dní až do 16. mája 1943.
V tento deň vyhlásil nemecký veliteľ likvidácie geta Jürgen Stroop
akciu za ukončenú a ako znamenie zničenia varšavských Židov nechal
vyhodiť do vzduchu veľkú varšavskú synagógu. "O 20-ej hodine prestala bývalá židovská štvrť vo Varšave existovať. Celkove bolo zaistených či odstránených 56.065 Židov," napísal
Stroop v hlásení Himmlerovi. Konca druhej svetovej vojny sa dožilo iba
11.500 židovských obyvateľov Varšavy. Ako pamiatka na povstanie vznikol
Pamätník hrdinov geta.
Začiatkom decembra 1970 obletela svet fotografia kľačiaceho
západonemeckého kancelára Willyho Brandta pred Pamätníkom hrdinov geta
vo Varšave. "Varšavské pokľaknutie" kancelára Brandta zo 7.
decembra 1970 sa vnímalo ako symbolická žiadosť o odpustenie pre nemecký
národ za zverstvá, ktoré počas druhej svetovej vojny spáchali nacisti.
Toto gesto sa stalo jedným zo symbolov pokory a zmierenia.
0